Mimoriadne úspešné Majstrovstvá SR pre náš klub

pondelok, 04. december 2017, 13:18 Napísal: Admin Prečítané: 2361x
  • Vytlačiť

Od 1. do 3. 12. 2017 prebiehali v Galante Majstrovstvá SR jednotlivcov v kategóriách mužov, žien a mládeže. Náš tím vybojoval dovedna 12 zlatých medailí, viac sa dočítate v komentári trénera Pavla Hlavačku:

VRCHOL ROKA JE ZA NAMI, POČAS 3 DNÍ NA MAJSTROVSTVÁCH SLOVENSKA V GALANTE VYBOJOVAL NÁŠ TÍM 12 TITULOV – 5 v hlavnej kategórii mužov elite (to sú tie krásne opasky), 6 v kategórii mládeže (5 chlapci, 1 u dievčat) a 1 v kategórii žien, čím sme sa stali suverénne najúspešnejším tímom majstrovstiev.

team msr

Po celom roku som už dosť vyčerpaný, ale trochu sa rozpíšem. Nebudem písať o negatívach, u nás je normálne, že s každým úspechom človek získa aj niekoľko neprajníkov, ale nemám záujem venovať energiu týmto nešťastníkom, radšej budem písať o tých, ktorí si to naozaj zaslúžia. Náš tím tvrdo pracoval počas celého roka a toto je náš skvelý výsledok na záver roka. Naši dorastenci mi snáď odpustia, že ich spomeniem kolektívne. Vytvorili skvelú partiu, ktorá vybojovala 6 titulov (Rudolf Palenčár 56kg, Andrej Mikula 60kg, Patrik Valent 64kg, Adam Vago 69kg, Adrien Amcha 75kg, Mirka Jedináková 64kg medzi dievčatami), pričom viacerí to vôbec nemali jednoduché proti šikovným súperom, no všetci dokázali predať v ringu to, na čo sa v tréningu pripravovali. Mňa veľmi teší, že som od viacerých videl ich najlepšie výkony v sezóne práve v tých najdôležitejších zápasoch. Mám z Vás radosť a srdečne Vám gratulujem! Taktiež strieborným chlapcom Richard Jaroščák, Adam Berger a Richard Kovačič, nezabúdajte, máte to predovšetkým vo svojich rukách, aby to bolo o rok ešte o stupienok lepšie! V kategórii elite začnem našou Majkou (Mária Balážová 51kg) – na Slovensku je žien v boxe ako šafranu a len málo ktorá je ochotná boxu obetovať toľko, čo Majka. Celý rok makala, chodila po súťažiach, pričom často krát ani nemala v jej kategórii súperku. Na poslednej I.SLB štartovala o dve hmotnostné kategórie vyššie, len aby boxovala a po veľkom boji nešťastne prehrala. Som preto veľmi rád, že v Galante sa jej drina zúročila a mohla sa tešiť z titulu majsterky Slovenska! Peter Kontár (52kg) – už náš dvojnásobný majster Slovenska mužov. Aj on má vo svojej hmotnostnej kategórii problém hľadať súperov a na tohtoročný titul mu stačilo vyhrať finálový zápas, no to nie je jeho chyba, on si svoju robotu odrobil tak ako sa patrí. Napriek tomu, že box robí už len popri zamestnaní profesionálneho vojaka, tak sa vo voľnom čase dokáže poctivo pripraviť, disciplinovane držať váhový limit a jednoducho na čom sa s ním človek dohodne, to platí. Druhý titul medzi mužmi elite vybojoval Michal Takács (60kg). O Michalovi som už písal, že jeho silnou stránkou je to, že sa nebojí výzvy a má rád ťažké zápasy. A do takého išiel aj na tomto šampionáte, keď jeho finále proti ďalšiemu reprezentantovi Filipovi Meszárošovi bolo najočakávanejším zápasom tohtoročných majstrovstiev. Oboch strhla búrlivá atmosféra k veľkému boju, kde bojovné srdiečko trochu predbehlo taktiku a rozum, ale aj to sú veľké skúsenosti pre oboch, ktoré môžu zúročiť v reprezentácii. V mojich očiach je však stále skôr celá táto sezóna, ako tento zápas, ktorý Michal nakoniec strhol na svoju stranu a získal už svoj 13-titul majstra SR!!! Na začiatku roka nad ním mnohí „zlomili palicu", keď bol po ťažkej autonehode. Ja som mu veril. Keď nezaberali rehabilitácie v nemocnici, tak som ho zobral do Nitry a každé ráno s ním chodil rehabilitovať k ľuďom, ktorým som veril, že nám môžu pomôcť a aj pomohli a to tak, že stihol aj účasť na júnových ME, kde svojimi výkonmi ukázal, že je späť. No a jesenná časť sezóny už dala najavo, že je lepší ako kedykoľvek predtým! Vyhral medzištátny zápas v Maďarsku, vyhral medzinárodný turnaj 4Nations, zdolal poľského reprezentanta v súboji Nitra – Sliezsky kraj a na I.SLB v Košiciach dokázal porazil 5-násobného majstra Kuby, čo bol podľa môjho názoru zápas roka na Slovensku! Opasok pre slovenského šampióna vo váhe 60kg je preto v správnych rukách a ja sa z Mišovej výkonnosti veľmi teším! 69kg – comeback roka a titul pre Tomáša Zolda. Keď sme počas roka spolu komunikovali o jeho návrate z Írska, tak som mu hneď hovoril, že jeho miesto je v 69-ke, hoci vážil okolo 74kg. Čo som od neho očakával, to aj spravil, zúročil svoje dlhoročné skúsenosti a svoju kategórii ovládol totálne suverénnym spôsobom, keď všetky tri zápasy vyhral TKO v 2.kole. Jeho finálovým súperom bol oddielový kolega Tomáš Čulák, ktorý v auguste ešte ani netušil, že bude štartovať v lige. Behom niekoľkých zápasov ukázal veľký progres, počas jesene vyhral 3x I.SLB čím výrazne prispel k titulu medzi družstvami a táto strieborná medaila z M-SR jednotlivcov má pre neho cenu zlata a je mu k nej srdečne gratulujem! Štvrtý titul medzi mužmi elite pridal vo váhe 75kg Michael Ballai, ktorého finálový zápas proti nepríjemnému Gogoladzemu bol asi najdramatickejším zápasom finálového večera, keď boli obaja počítaní a zviedli veľkú bitku až do poslednej sekundy. Michael zúročil svoju celoročnú drinu a získal svoj vytúžený titul v kategórii mužov, pre ktorý obetoval naozaj veľa! Počas dvoch rokov sa poctivo zúčastňoval takmer každého kola I.SLB, kde nenašiel premožiteľa. Zbieral skúsenosti, tvrdo makal a toto je jeho odmena. Ešte stále je pred ním množstvo nových skúseností, ktoré môže nadobudnúť a zlepšovať sa. Veľká gratulácia, že už tento rok dokázal zakončiť ziskom opasku pre slovenského šampióna. Piaty titul pridal vo váhe 81kg Matúš Strnisko. Dá sa povedať, že to každý od neho očakával, ako reprezentant bol jasným favoritom svojej kategórie. Pasovať sa s pozíciou favorita však nie je vždy jednoduché a ja som veľmi rád, že to s prehľadom zvládol, keď oba svoje zápasy ukončil pred časovým limitom proti bojovným súperom, ktorí mu nechceli dať nič zadarmo. Náš posledný finálový zástupca Mário Mackanič (+91kg) skončil strieborný, keď mu finále nevyšlo podľa predstáv. Vo veľkej prestrelke s o niekoľko kg ťažším Mariánom Michalecom inkasoval tvrdé údery, ktoré ho otriasli natoľko, že nemohol pokračovať v tomto boji. Aj taký je šport a hlavne superťažká váha, kde je to mnoho krát o vydarenom údere. Na Majovi si cením, že to vie zobrať športovo, ten kto boxuje v „superke" vie, že aj to sa môže stať. Napriek tomu by som chcel Majovi veľmi poďakovať za to, čo robil pre box a pre náš tím počas celého roka. Len málo kto tomu obetuje toľko čo on. Neustále cestovanie z Košíc do Nitry, bývanie na športovej hale, tvrdé tréningy. Celý rok bol Majo úspešný, vyhral všetky kolá I.SLB na ktorých sa zúčastnil, obliekol si reprezentačný dres kde bojoval proti medailistovi z ME a preto ma veľmi mrzí, že mu nevyšiel práve finálový zápas slovenského šampionátu, ale na to sa naozaj nedá nič iné povedať ako to, že aj taký je šport a vyhrať môže len jeden.

Je ešte veľa ľudí, ktorým by som chcel poďakovať a ktorí sú súčasťou nášho úspešného tímu. S chlapcami makáme dvojfázovo predovšetkým dvaja – ja a otec Tibor Hlavačka a aj najväčšie penzum práce okolo klubu je na našich pleciach, no bez niektorých ľudí by to bolo omnoho ťažšie, či už ide o Dušana Vaňa, doktorov Pala Vargu, Pavla Hajmassyho, trénera Peťa Bacskora ktorý vypomôže počas tréningov s lapami, Tomiho Vaňa, Laciho Lukáča a hlavne aj ďalších trénerov, ktorí pomáhajú s prípravou niektorých chlapcov aj z mladších ročníkov (žiaci, ml.dorast) – Michal Ondrejkovič, Ladislav Takács, Štefan Bohinský, Barnabáš Kovács, Erik Valent, Miro Čepko a Laci Horváth, ktorý bol počas celých 3 dní šampionátu so svojimi synmi – boxermi v hľadisku a povzbudzoval, za čo tiež veľmi ďakujem a som rád, že mladé talenty mali záujem vidieť šampionát elite a verím, že raz také opasky budú patriť im:)  Ospravedlňujem sa ak som na niekoho zabudol, no rozhodne by som nerád zabudol na svoju rodinu, ktorá vie, že mojou obývačkou je boxerňa a bez jej podpory by to nešlo.

V neposlednom rade ďakujem Tomimu Kovácsovi za organizáciu krásneho šampionátu, pretože viem, aké je to náročné niečo také organizovať a ešte mať v boji aj svojich chlapcov. Opasky pre víťazov sú TOP!